«
Previous

پینڈها

»
Next
पैंढा painḍhā, = H پینڈا पैंडा paiṅḍā, [peṅḍ, q.v.+S. कं], s.m. Road, way, path, track:—paiṅḍāmārnā, v.n. To stop a road; to rob on the highway.
Origin: Hindi