«
Previous

پینڈا

»
Next
पैंडा paiṅḍā, = H پینڈها पैंढा painḍhā, [peṅḍ, q.v.+S. कं], s.m. Road, way, path, track:—paiṅḍāmārnā, v.n. To stop a road; to rob on the highway.
Origin: Hindi